Na tretiu adventnú nedeľu sme opäť otvorili dvere na kaplnke svätej Kataríny a pozývali ľudí z ulice, aby sa prišli na chvíľu stíšiť, pomodliť a zapáliť sviečku za niekoho alebo sa iba pozrieť na najstaršiu gotickú kaplnku v Bratislave. Na konci aktivity horelo asi 80 sviečok a za každou bol osobitný príbeh a úmysel. Spomedzi početných stretnutí a rozhovorov, by som chcel spomenúť dva. Neďaleko vchodu je smetiak a počas našej aktivity prišlo asi 5 ľudí a pozeralo, či tam nie je niečo na jedenie, pohľad jedného, ako vychádzal potom, ako strávil chvíľu v kaplnke, s úsmevom na tvári som si zvlášť zapamätal. Nedokázali sme vyriešiť všetky problémy v živote, ale odišiel s úsmevom. Druhé stretnutie: otec s dvoma malými deťmi kráčali po ulici a dali sme sa do reči, dozvedeli sme sa, že on sám neveriaci, synovi už dávno sľuboval, že sa pôjdu pozrieť do kostola, ale nikdy to nevyšlo, aj teraz váhal, ale keď videl, že dvere sú dokorán otvorené a že syna lákala sviečka, tak sa rozhodol, že vojdú, zostali asi 5 minút a potom išli svojou cestou. Mnohí prešli bez pozdravu, bez otočenia, no som si istý, že mnohým zablúdila myšlienka k Bohu.
